Zavedenie RODO, nariadenia EÚ o ochrane údajov, v roku 2016 bolo spojené s obmedzením prístupu k súkromným údajom nadmerného počtu neoprávnených osôb a s odovzdávaním takýchto údajov. Prístup k osobným údajom (meno, priezvisko, číslo PESEL, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje) je spojený s výraznou zodpovednosťou. Osoby so zlými úmyslami by mohli tieto údaje využiť vo svoj prospech na úkor týchto osôb. Nezabezpečenie osobných údajov preto ohrozuje mnoho ľudí.
Ak sa predtým pri prihlasovaní na odber informačného bulletinu uvádzala aspoň osobná e-mailová adresa, neexistovali žiadne formálne obmedzenia, kto by k nej mal prístup a či by ju mohol poskytnúť ďalej, ani ako dlho by tieto informácie boli k dispozícii konkrétnej spoločnosti. Teraz musia aj spoločnosti mimo Európy, ktoré však poskytujú služby ľuďom žijúcim v Európe, jasne uviesť, kde a ako dlho budú údaje o osobe uložené a kto bude mať k nim prístup. Okrem toho je potrebný súhlas inej osoby, aby sa vôbec mohlo uskutočniť zhromažďovanie osobných údajov.
Ďalším aspektom RODO je obmedzenie a potreba súhlasu s profilovaním, t. j. vytvorením profilu spotrebiteľa na základe obsahu, ktorý si pozrel, a ktorý sa použije na navrhovanie ďalšej reklamy prispôsobenej jednotlivcovi.
Prostredníctvom RODO sa zaviedli definície zdravotných údajov, genetických údajov a biometrických údajov, aby sa tieto mimoriadne citlivé osobné údaje mohli osobitne chrániť.
Nariadenie RODO začalo vyžadovať osobitné postupy ochrany údajov, pozície "kontrolóra údajov", "spoločného kontrolóra údajov" a "úradníka pre ochranu údajov", aby bolo jasné, kto má prístup k databázam s osobnými údajmi a že niekto má pod kontrolou zabezpečenie dobrej ochrany týchto údajov. Ďalším postupom, ktorý pomáha pri ochrane, je pseudonymizácia, t. j. údaje sa ukladajú takým spôsobom, aby ich nebolo možné spojiť s konkrétnou osobou, kým to nie je potrebné. Takto k nim nemajú prístup iní zamestnanci, ktorých úlohy súvisia s osobnými údajmi.
